Výstroj

Pro bezpečný a pohodový ponor musí mít potápěč nejen správné množství zátěže, ale také ji musí správně rozmístit. V případě DIR potápěče to znamená rozmístit tak, aby mu to napomohlo se vznášet téměř bez pohybu na místě v horizontálním trimu po libovolně dlouhou dobu, a to bez kontaktu s okolím (angl. hovering). Tedy něco, co bohužel dokáže jen hrstka potápěčů. Jedním z hlavních důvodů je vedle lhostejnosti neinformovanost. Omylem by bylo se domnívat, že se jedná o schopnost, která by se měla týkat výhradně "pokročilých" či technických a jeskynních potápěčů nebo dokonce jen HOG/DIR stylu potápění.

Popíšem sumár vypovedanej pravdy z konferencie na GUE Quest o neutíchajúcej diskusii – je to o LED versus HID primárnych svetlách.
Každé potápačské svetlo má vo vode limitovaný výkon v svietivosti a tento výkon svietivosti je tým nižší, čím sa vo vode nachádza viacej prachových, či bakteriálnych častíc. Čím je vo vode viacej častíc a vy použijete silnejšie svetlo s väčšou parabolou (s väčším rozptylom – väčším svietiacim kužeľom), o to viacej svetla sa vám od spomínaných častíc odrazí späť, priamo k vám do očí (kamery). 

Hogarthian systém je založený na opornej chrbtovej doske (backplate) a je priskrutkovaný k dvojitým fľašiam (twins) a jednému kusu krídla. Používa sa len jedno krídlo. Neoddeliteľným záložným prvkom na kontrolu vztlaku sa stáva membránový trilaminátový suchý oblek (alebo dnes taktiež populárne neoprénové obleky z komprimovaného neoprénu v hrúbke 2 mm).  Klasické neoprénové obleky v hrúbke 6 alebo 7 mm nie sú vhodné. Dôvody budú objasnené neskôr.

V základnom rozdelení poznáme 2 typy suchých oblekov: sú to membránový suchý oblek a neoprénový suchý oblek. Nevýhoda neoprénového suchého obleku je taká istá ako nevýhoda mokrého neoprénovéo obleku a to, že vztlak a tepelná ochrana sa zhoršuje vo väčších hĺbkach, pretože neoprén sa pôsobením tlaku stláča. Z toho vyplýva, že na kompenzáciu tejto nevýhody potrebujete viac podoblečenia, čo znamená že na hladine ste objemnejší a máte väčší vztlak a preto na druhej strane aby ste sa dokázali zanoriť, potrebujete viac záťaže.

V potápačskej praxi sa bežne používa II. Stupeň automatiky s dĺžkou hadice okolo 60 cm a podobnú dĺžku má aj hadica "octopusu" pripadne je o čosi dlhšia asi 90 cm. Vzhľadom na to, že už od základného kurzu sa väčšina potápačov sa s takouto konfiguráciou stretáva už pri základnom  výcviku a považujú to ako  niečo sa je dané a nesmie sa meniť, pričom ich ani nenapadne zamyslieť sa nad tým ako je to usporiadané, pretože nepoznajú ani inú alternatívu.  Pri hore uvedenej konfigurácií dýcha potápač s II. Stupňa krátkej hadice, pričom "octopus" ma strčený niekde vo vrecku kompenzátora vztlaku alebo sa mu len tak hompáľa a má ho pripravený ako rezervu pre prípad, že by ho niekto potreboval.