Efektívna dekompresia – typy a triky

V prípade, že ste pri svojich hĺbkových ponoroch zistili, že čas, ktorý mate pre bezdekompresný ponor Vám mnohokrát nestačí na to aby ste si dostatočne užili podmorskú faunu a flóru  a dosahujete časy na dne, ktoré sú dekompresné, odporúčame prečítať si niekoľko rád, ktoré Vám to môžu uľahčiť prípravu na dekompresiu. Pre správne vykonanie dekompresie je potrebné byť pripravený pričom musíte byť schopný riešiť aj krízové situácie Vášho buddyho v prípade, že stratí dekompresný plyn.
Upozornenie: potápanie sa v režime dekompresných ponorov je nad rámec bežného rekreačného potápania a bez vhodnej teoretickej a praktickej prípravy môžu byť dekompresné ponory veľmi nebezpečné. Niekedy sú takéto ponory aj zbytočné, pretože stačí skrátiť o niekoľko minút čas na dne alebo počas ponoru o niekoľko metrov znížiť hĺbku.

Najnutnejšia minimálna teória:
Dekompresia prebieha v záverečnej fáze ponoru počas výstupu, kedy potápač pomaly znižuje množstvo plynov rozpustených v tkanivách. Pri porušení dekompresných procedúr sa bude vo vnútri tela potápača diať približne to isté, ako sa odohráva pri otvorení fľaše teplého piva.

Tip č. 1
Prečo je pred ponorom dôležitý pitný režim?
Dostatočný príjem tekutín pred ponorom “zriedi” krv, tým zlepšuje jej cirkuláciu a napomôže rýchlejšiemu vysýteniu rozpustených plynov. Prijímané tekutiny musia byť isotonické (napr. jablkový džús). Káva alebo iné kofeinové nápoje sú dehydratačné a majú opačný efekt. Nevhodné sú taktiež citrusové džúsy (pomarančový, grepový), pretože môžu dráždiť žalúdok. Alkohol a iné omamné nápoje sú veľmi nevhodné. Hydratácia začína najneskôr 4 – 6 hodín pred ponorom, pričom je odporúčané množstvo 1 liter. Ideálne je, ak pitný režim zahájite už 24 hodín pred ponorom. Rýchle pitie nápoja pred ponorom nemá žiadny hydratačný účinok.

Tip č. 2
Je dôležitá telesná kondícia?
Väčšina potápačov nemá dostatočnú kondíciu. Aerobný a kardiovaskulárny tréning je u mnohých nedostatočný. Našťastie dekompresné modely rátajú svoje dekompresné časy pre “priemerného” potápača. Mali by sme si však vstúpiť do svedomia a nezabúdať na to, že minimálne tri krát do týždňa aspoň 40 minút je potrebné vykonávať aerobné cvičenia.  Dôležitým faktorom, ktorý významne zhoršuje priebeh dekompresie je fajčenie. Oslava večer pred ponorom spojená s alkoholom tiež nie je najvhodnejšia. Dôležitá je taktiež psychická kondícia, pritom je tak dôležitá a možno ešte dôležitejšia ako fyzická kondícia.

Tip č. 3
Akú úlohu má teplota vody?
Počas celej doby ponoru by mal byť potápač v tepelnej pohode. Príliš veľké teplo nám v našich podmienkach nehrozí, ďaleko závažnejšie následky môže mať dlhý pobyt potápača v chladnej vode. Počas dekompresie sa potápač málo pohybuje a preto sa organizmus môže ľahko podchladiť. Telo sa samo začne brániť. Končatiny sa začnú menej prekrvovať a tým sa spomalí odvod rozpustených plynov. K udržaniu telesnej teploty veľmi dobre pomáha kukla (v zime je možné použiť aj dve kukly). Funkčné termo prádlo alebo kombinéza (napr. Polartec, Moira alebo podoblek Weezle) a pohyb na dekompresných zastávkach. Pre suché obleky je vhodné na zvýšenie tepelnej pohody použiť na dofúknutie obleku argón.

Tip č. 4
V akej pozícií tela vykonávať dekompresiu?
Najlepšia pozícia tela potápača pri dekompresií, ako aj počas celého ponoru, je v horizontálnej rovine, pretože takto dochádza k menším tlakovým rozdielom vo vnútri tela. Pokiaľ potápač vo vode stojí, je rozdiel tlaku pôsobiaceho na jeho hlavu a nohy až 0,2 baru. Pri dekompresií by sme sa nemali držať kŕčovite zostupového lana pretože sa určite kolíše pod vplyvom vĺn a tak zbytočne osciluje okolo správnej dekompresnej hĺbky a taktiež kŕčovité  držanie zhoršuje vysycovanie daného svalu.

Tip č. 5
V akej hĺbke vykonávať poslednú dekompresnú zastávku?
Posledná dekompresná zastávka sa bežne vykonáva v hĺbke 3 m, pri potápaní v mori však táto hĺbka môže byť príliš malá a hrozí, že vysoké vlny potápača “vytiahnu” na hladinu. Preto je potrebné vykonať poslednú zastávku nie hlbšie ako v 6 m, pokiaľ sa nedá vykonať v 3m a po ukončení dekompresie stúpať rýchlosťou 1 m za minútu až na hladinu.  Nepodceňujte hĺbkové zastávky a nemyslite si, že opomenutie hlbších zastávok môžete bez následkov dohnať prípadným predĺžením záverečnej zastávky.

Tip č. 6
Je dôležitá rýchlosť výstupu?
Rýchlosť výstupy i pri bezdekompresných ponoroch by nemala presiahnuť 9 m za minútu. A čím ste bližšie k hladine, mala by byť táto výstupová rýchlosť ešte pomalšia. Ideálne by správny výstup mal prebiehať ako súvislý extrémne pomalý výstup.

Tip č. 7
Čo nerobiť po ponore?
Vyvarujte sa prílišnej telesnej námahy! Nechajte fľaše a olovo kde sú, pretože posledná dekompresná fáza prebieha po vynorení na hladine. Väčšina syndrómov dekompresných chorôb sa prejaví do 20 minút po vynorení. Skúste si po ponore sadnúť, doplniť tekutiny, porozprávať sa s kamarátmi o ponore a až potom narábajte s výstrojov a presúvajte ťažké fľaše.

Samozrejme, že existujú metódy ako dekompresiu účinne skrátiť, napr. použitím špeciálnych dekompresných zmesí. Tieto postupy sú vyučované aj v našej potápačskej škole v úvodnom kurze technického potápania  Advanced Nitrox Diver. Bez špecifického výcviku alebo použitia dekompresných techník si môžete spôsobiť vážne poškodenie zdravia alebo smrť.